Pasívne fajčenie je to, čo zažívajú nefajčiari, keď vdychujú tabakový dym, ktorý do atmosféry vydýchol niekto iný. Ide o zmes dymu z horiaceho tabaku a vzduchu, ktorí vydýchol fajčiar. Pritom fajčiar vdýchne len 15 % dymu z cigarety (prvotný dym) a zvyšok (druhotný dym) sa rozptýli do okolitej atmosféry a z nej ho môže vdýchnuť iný človek, ktorý sa nachádza v tom istom prostredí.

Tabakový dym obsahuje viac ako 4000 chemických látok, z ktorých 60 patrí medzi známe karcinogény a viac ako 100 je toxických. Niektoré z týchto látok sú v druhotnom dyme zastúpené v oveľa vyššej miere ako v prvotnom dyme (teda v tom, ktorý vdychuje fajčiar).

Táto tlačová správa a štúdia bola pripravená na základe odborných príspevkov členov Európskej siete pre prevenciu fajčenia a je súčasťou oficiálnej kampane Európskej únie s názvom „HELP – Za život bez tabaku“. Kampaň kladie dôraz na propagáciu životného štýlu mladých ľudí bez tabaku rovnako ako aj na upozorňovanie nebezpečenstiev pasívneho fajčenia a na podporu snáh o vytváranie nefajčiarskych verejných priestranstiev. Hlavnými cieľovými skupinami kampane sú predovšetkým dospievajúci (vo veku 15 – 18 r.) a mladí ľudia (vo veku 18 – 30 r.). Na Slovensku až 24% mládeže patrí k denným fajčiarom, v Bratislave je toto percento ešte vyššie – 28% (“Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou” - Prieskum verejnej mienky, ŠU SR, december 2004). Európska komisia vyčlenila na novú kampaň, prebiehajúcu od marca 2005 až do roku 2008, celkove 72 miliónov eur.
Pre viac informácii o opatreniach EÚ proti fajčeniu tiež viď MEMO/05/69.

Nebezpečenstvo pasívneho fajčenia
Štúdia, ktorú v apríli 2004 uverejnil odborný zdravotnícky časopis British Medical Journal[1], zdôrazňuje škodlivé účinky pasívneho fajčenia. Podľa jej autorov je riziko úmrtnosti u dospelých, ktorí žijú s fajčiarom, až o 15 % vyššie aj napriek tomu, že sami nikdy nefajčili. V máji toho istého roku Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zaradila pasívne fajčenie do skupiny humánnych karcinogénov a poukázala na to, že u ľudí, ktorí sú nedobrovoľne vystavení jeho účinkom, spôsobuje rakovinu pľúc napriek tomu, že nikdy nefajčili[2]. Agentúra poukázala aj na to, že u ľudí, ktorí žijú s fajčiarom, existuje až o 25 % väčšie riziko koronárnych srdcových chorôb(2). A navyše, tabakový dym veľmi negatívne účinkuje na deti, u ktorých zvyšuje riziko výskytu infekcií horných dýchacích ciest, opakujúcich sa infekcií ucha, astmatických záchvatov, oneskorený vnútromaternicový vývoj, nízku pôrodnú hmotnosť a smrť dojčiat. Nehovoriac o tom, že nefajčiari môžu prežívať v zafajčenom prostredí veľmi nepríjemné pocity: kašeľ, bolesť hlavy, podráždenie očí, nevoľnosť, problémy s dýchaním a iné. Štúdia publikovaná v roku 2002 odhadovala, že len vo vtedajších pätnástich členských krajinách Európskej únie ročne zomrie 50 až 100 000 ľudí na následky pasívneho fajčenia[3].
Európske spoločenstvo aktívne rozvíja politiku boja s fajčením. Viac sa dozviete na webových stránkach:http://www.help-eu.com a http://europa.eu.int/comm/../tobacco_en.htm.

Európske porovnanie / analýza
Rámcový dohovor o kontrole tabaku (FCTC) Svetovej zdravotníckej organizácie je prvou svetovou dohodou v oblasti verejného zdravia. Dňa 21. mája 2003 ho jednomyseľne schválilo všetkých 192 členských štátov. Ide o prvý medzinárodný právny nástroj na zníženie počtu úmrtí a chorôb, ktoré spôsobuje tabak. Dohoda nadobudla účinok 27. februára 2005. Podpísalo ju 25 krajín EU, z nich 13 ju už ratifikovalo pričom Slovenská republika bola v poradí siedmou krajinou na svete, ktorá dohodu ratifikovala.

Legislatívny rámec
Na úrovni EU sa pasívnemu fajčeniu venuje smernica a odporúčanie. Smernica týkajúca sa zdravia a bezpečnosti pri práci (89/391/EEC) konkrétne hovorí, že „musia byť prijaté také opatrenia, aby boli nefajčiari chránení pred nepohodlím, ktoré im spôsobuje tabakový dym.“ V roku 2002 Rada schválila odporúčanie členským štátom, aby podnikli legislatívne kroky na zabezpečenie náležitej ochrany pred pasívnym fajčením na pracoviskách, v uzavretých verejných priestoroch a v prostriedkoch verejnej dopravy.
Legislatívny rámec a kroky na obmedzenie negatívnych účinkov pasívneho fajčenia sa líšia podľa jednotlivých krajín. Nórsko a Írsko sú v súčasnosti jediné dve krajiny, v ktorých je absolútny zákaz fajčenia na všetkých pracoviskách, vrátane barov a reštaurácií. Ich cieľom je chrániť zamestnancov pred pobytom v zafajčenom prostredí a tým chrániť ich zdravie. V Írsku je tento zákaz rešpektovaný na 94 % vo všetkých sektoroch. V skutočnosti jeden z piatich fajčiarov už nefajčí v prítomnosti nefajčiarov. Írski fajčiari tiež potvrdili, že aj doma teraz fajčia menej, čo naznačuje, že nový zákon prispel k povedomiu ľudí o negatívnych účinkoch pasívneho fajčenia. Väčšina členských štátov EU sa rozhodla pre zákon zakazujúci fajčenie na verejných miestach. Niektoré ďalšie krajiny ako Írsko, Taliansko, Malta, Fínsko, Holandsko a Švédsko zakázali fajčenie na pracoviskách, ale nie všetky sem zahrnuli aj hotely a stravovacie zariadenia. Viaceré krajiny (Francúzsko, Belgicko, Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Fínsko) ponúkli tomuto sektoru možnosť vytvoriť fajčiarske a nefajčiarske časti.

Prekážky brániace vymožiteľnosti práva
Inšpekcie a sankcie sú alebo nedostatočné alebo dokonca žiadne. Diskutabilná je tiež koncepcia fajčiarskych oddelení, pretože neposkytujú dostatočnú ochranu zdravia – dym z fajčiarskej časti sa mieša so vzduchom v nefajčiarskej časti. Najlepšou možnosťou preto zostáva úplný zákaz. Ak sa nedá inak, potom je najlepším riešením fajčiarska časť v uzavretej miestnosti.

Konkrétne akcie, ktoré je možné využiť na propagáciu zákazu fajčenia
Kým bude schválený a uvedený do života zákon na ochranu zdravia pred pasívnym fajčením, treba využívať diskusie, prieskumy a články v tlači na zvýšenie povedomia obyvateľstva (Švédsko, Španielsko, Francúzsko, Belgicko a ďalšie krajiny).

Nástroje na podporu zákona na ochranu zdravia pred pasívnym fajčením
Okrem hlavných kontrolných nástrojov Írsko a Malta uplatňujú celý rad opatrení, ktoré pomáhajú obyvateľstvu. Napríklad:
- telefónna linka, na ktorej môžu volajúci získať informácie o novom zákone a zároveň pomoc v prípade, že chce skončiť s fajčením (linka „Skonči s fajčením“). Čísla linky sú uvedené na balíčkoch cigariet.
- reklamná kampaň, ktorá prebieha v predstihu na celonárodnej úrovni.

Pozitívne účinky legislatívy zameranej na boj s fajčením konštatovali viaceré štúdie. V roku 2002 British Medical Journal uviedol, že úplný zákaz fajčenia na pracoviskách viedol k tomu, že fajčiari znížili počet vyfajčených cigariet až o 29%.[5]

Zhrnutie
Treba na európskej úrovni iniciovať opatrenia týkajúce sa pasívneho fajčenia (ako napríklad v Írsku)?

Vrele odporúčame, aby všetky vlády nasledovali príklad Írska a zakázali fajčenie na verejných / pracovných miestach. Takýto zákaz ochraňuje nielen pracovníkov, ale aj návštevníkov, ktorí sú inak vystavovaní škodlivému karcinogénnemu a toxickému tabakovému dymu. Účinná prevencia, ako naznačujú aj nedávne dokumenty (t.j. poznámky k zdravotnej stratégii EU pre rok 2004), ktoré podporujú nefajčiarske verejné / pracovné prostredie, by mohla byť príležitosťou na uskutočnenie presvedčivej, pokrokovej a účinnej zmeny. Cieľom je uprednostniť dobrý postup, ktorý podporuje Komisia a národné vlády, založený viac na princípe využívania presvedčivých dôkazov proti zjednodušeným výzvam tradičných priemyselných lobistických skupín, ktoré sa dožadujú redukcie zákonov na kontrolu tabaku.

Výmena správnych postupov
Väčšina členských štátov, ktoré majú záujem pripraviť zákony, sa zameriava na Írsko, Taliansko, Maltu a Nórsko. Je dokázané, že úplný zákaz sa presadzuje ľahšie ako obmedzenie fajčenia, ktoré vedie k mnohým nedorozumeniam a sporom medzi fajčiarmi a nefajčiarmi. Dodržiavanie legislatívy v Nórsku a Írsku sa výrazne zlepšilo od roku 2004, keď zaviedli úplný zákaz fajčenia.

Vysvetlivky:
- Táto tlačová správa bola zostavená na základe expertízy poskytnutej členmi Európskej siete pre prevenciu fajčenia – ENSP (apríl 2005)
- “Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi jeho autora a za žiadnych okolností nereprezentujú oficiálny názor Európskej komisie”
- Linky a zdroje sú neoddeliteľ nou súčasťou celého textu článku.
- Ako časť novej antitabakovej kampane “HELP – Za život bez tabaku” zahájenej Európskou komisiou, budú médiám zasielané pravidelné tlačové správy (od apríla do novembra 2005) za účelom poskytnutia relevantných informácií súvisiacich so zdravím s cieľom spojiť, predĺžiť a zintenzívniť ciele kampane “HELP”.